Blogs

India je fascinujúca krajina s bohatou históriou, ktorá siaha tisícky rokov do minulosti. Je to krajina rôznorodých kultúr, jazykov, náboženstiev a tradícií, ktoré sa rozvíjali pod vplyvom rozličných civilizácií. Tento článok píšem preto, lebo aj mne prvýkrát trvalo kým som sa vedel zorientovať a verím, že Vám priblíži jednotlivé etniká Indie, ich históriu, miesta, kde žijú, spôsob života, postavenie v spoločnosti a ich tradičné obliekanie a náboženstvo. Aby sme sa však v tejto spleti rozmanitosti nestratili, najskôr sa pozrime na historický kontext a vznik Indie ako multikultúrneho národa.

Vývoj a vznik Indie

India má korene v prehistorických civilizáciách, akou bola napríklad známa Indus Valley Civilization (Harappa), ktorá vznikla okolo roku 2500 pred naším letopočtom. Táto civilizácia bola jednou z najstarších mestských kultúr a položila základy pre urbanizmus, architektúru a obchod. S príchodom árijských kmeňov zhruba v 1500 pred našim letopočtom sa vyvinul jazyk Sanskrit a začala sa formovať spoločenská štruktúra, ktorá sa neskôr pretavila do kastového systému. V nasledujúcich storočiach sa India stala domovom pre veľké impériá ako Maurjovská a Guptovská ríša, ktoré priniesli výrazný rozmach umenia, vedy a náboženstva. Z môjho pohľadu ďalším významným obdobím bola vláda Mughalov, ktorí spojili perské vplyvy s indickými a dali krajine bohaté dedičstvo v podobe architektúry a umenia. Toto obdobie zanechalo v Indii bohaté a prekrásne kultúrne dedičstvo, ktoré ja sám veľmi obdivujem. Nakoniec však z môjho pohľadu významný krok a postavenie pre Indiu spôsobila kolonizácia Britmi aj keď nakoniec došlo k prevratu a India získala nezávislosť v roku 1947 jej dopad cítiť ešte teraz.  

Etniká Indie a ich kultúrne bohatstvo

V Indii nájdeme širokú škálu etník, pričom každé z nich prináša vlastné tradície, zvyky, jazyk, oblečenie a náboženstvo. Pozrime sa na niektoré z najvýznamnejších etnických skupín a ich charakteristiky. 

1. Hindovia, žijú predovšetkým v severnej a centrálnej Indii. Ich životný štýl a postavenie je majoritné a tvoria najväčšiu časť populácie Indie a väčšina z nich vyznáva hinduizmus. Väčšina žije v dedinách a menších mestách, kde sa venujú poľnohospodárstvu, ale nájdeme ich aj vo veľkých mestách, kde sa venujú rôznym profesiám. Tradičný odev nosia v závislosti od regiónu, no ženy často nosia sárí a muži dhoti alebo kurta-pyjama. V mestách je však bežný aj západný odev. Väčšina Hinduov dodržiava kastový systém, ktorý je hlboko zakorenený v spoločnosti. 

2. Muslimovia a muslimska komunita žije prevažne v severnej a západnej Indii (napr. Uttarpradéš, Kašmír, Gujarat, Maharashtra). Životný štýl a ich postavenie vychádza z Islamu, ktorý prišiel do Indie s obchodníkmi z Blízkeho východu a neskôr ho šírili Mughalovia. Muslimovia tvoria druhú najväčšiu náboženskú skupinu a sú aktívni vo všetkých oblastiach od remesiel až po moderný priemysel. Ženy často nosia burku alebo hijáb, muži tradične kurtu a pyjamu alebo západné oblečenie. 

3. Sikhovia, žijú predovšetkým v štáte Pandžáb aj keď niekoľko mojich priateľov sa prizná, že patria k Sikhom no bez problémov fungujú po celej Indii. Sikhovia sú známi ako statoční bojovníci a podnikaví ľudia. Sikhizmus je jedinečné náboženstvo založené na monoteizme, ktoré vzniklo v 15. storočí. Kastový systém je v sikhizme odmietaný, pričom veľký dôraz sa kladie na rovnosť. Typickým znakom je, že muži nosia turbany, ktoré sú symbolom ich viery, a ženy preferujú jednoduché šaty podobné sárí alebo salwar kameez. 

4. Budhisti sú v Indii prevažne sústredení v severných regiónoch, ako sú Ladakh, Sikkim, Arunáčalpradéš a Dárdžiling v štáte Západné Bengálsko. Niektoré komunity nájdeme aj v štátoch Maharashtra a Himáčalpradéš, kde sa buddhizmus rozšíril aj pod vplyvom tibetských budhistických utečencov. Žijú jednoduchým a duchovne zameraným životom. Väčšina z nich sa riadi budhistickými učením, zameranými na meditáciu, pokoj mysle a odstraňovanie utrpenia prostredníctvom duchovného oslobodenia. Mnoho budhistov sa živí poľnohospodárstvom alebo remeslami. Budhistickí mnísi a mníšky nosia jednoduché róby, ktoré sú často v odtieňoch oranžovej, žltej alebo červenej. Tieto farby symbolizujú čistotu, pokoru a oddanosť.  5. Kresťania a ich komunita v Indii je najpočetnejšia v štátoch Kerala a Goa, pričom významné kresťanské komunity nájdeme aj v Tamilnádu, Nagalande, Mizorame a na Andamanských a Nikobarských ostrovoch. V Kerale existuje starobylá kresťanská komunita, ktorá tvrdí, že ich zakladateľom bol svätý Tomáš apoštol už v prvom storočí nášho letopočtu. Kresťania majú v Indii vplyv na rôzne oblasti, ako je vzdelávanie a zdravotníctvo, a mnoho kresťanských škôl a nemocníc poskytuje kvalitné služby v rámci miestnych komunít. Mne najviac blízke bolo poznanie, že práve kresťanská komunita je známa svojou charitatívnou činnosťou a službou pre chudobných. Ich oblečenie, ktoré je blízke európskemu štýlu tomu čo dnes letí, ale prispôsobené miestnym podmienkam. Ženy môžu nosiť sárí s jednoduchšími vzormi alebo európske šaty na špeciálne príležitosti, zatiaľ čo muži obvykle nosia košele a nohavice. 

Kastový systém v Indii a jeho rozdelenie

Brahmini: Učitelia a kňazi 

Brahmini sú tradične najvyššou kastou a považujú sa za duchovných a intelektuálnych vodcov spoločnosti. Zvyčajne sa venujú povolaniam, ako je učenie, výskum, kňazská činnosť a poradenstvo v náboženských záležitostiach. Ich členovia majú vysokú mieru vzdelania a často majú prístup k vyšším pracovným pozíciám, najmä v oblasti vzdelávania a vládnych služieb. Osobne som pri stretnutí s takýmto človekom pociťoval vždy nejakú nadradenosť voči svojmu okoliu a zamestnancom. 

• Kshatriyovia: Bojovníci a vládni úradníci 

Kshatriyovia sú druhou najvyššou kastou a historicky sa spájali s vojenskými a vládnymi pozíciami. Dnes sú často zastúpení v armáde, polícii a vládnych službách. Tak ako u nás aj v Indii fungujú rodinné záväzky. Ak bol otec policajt ja budem tiež. Čo ma však veľmi milo prekvapilo, títo ľudia si svoju prácu veľmi vážia a často krát v nej zotrvajú celý život. Kshatriyovia sú známi svojim zmyslom pre česť a odvahu, pričom veľký dôraz kladú na fyzickú zdatnosť a spoločenský status, ktorý som si pri rozhovoroch niekoľko krát vypočul a bol osobou s ktorou som rozprával zdôraznený. 

• Vaishyovia: Obchodníci a farmári 

Vaishyovia sú tradične obchodníci a farmári. Sú považovaní za podnikateľskú triedu a venujú sa obchodným aktivitám, poľnohospodárstvu a remeslám. V Indii sú vzácni a ich prínos pre ekonomiku je nevyčísliteľný. Na mňa však pôsobili veľmi úctivo, nič neschovávali a aj napriek tomu že ich živobitie je veľmi náročne boli vždy usmiati a priateľskí. Niekedy sa však stáva, že aj napriek  tomu, pre svoju pre ekonomiku len prežívajú a ich štandard nie je optimálny.  

• Shudrovia: Robotníci a služobníci 

Shudrovia sú najnižšou kastou v tradičnom systéme a venujú sa prevažne manuálnym prácam a službám. Hoci ich postavenie bolo historicky marginalizované, dnes majú prístup k vzdelaniu a rozmanitejším pracovným možnostiam. Obyčajne sú zapojení do rôznych remesiel, stavebníctva a služieb, pričom modernizácia a nové pracovné príležitosti im pomáhajú získať lepšie životné podmienky. Vo svojej podstate však vytvárajú pre Indiu najviac funkčnú vrstvu v rozpätí 25-30% kde síce životná úroveň nedosahuje ani minimálnu mzdu, no na pomer Indie je to stále práca, ktorá drží všetky odvetvia funkčné. 

• Dalitovia: 

Pre mňa nepochopiteľné je, že pod týmto systémom sa nachádza skupina, ktorá je často označovaná ako „Nedotknuteľní“ alebo Dalitovia, ktorí vykonávajú „nečisté“ práce a sú sociálne marginalizovaní. Napriek sociálnej diskriminácii, mnohí Dalitovia dnes nachádzajú uplatnenie v rozmanitých profesiách, vzdelávajú sa a získavajú postavenie v spoločnosti. V súčasnosti sú chránení zákonmi a štátne programy podporujú ich začlenenie do spoločnosti, čo mi veľmi pripomína našich Rómov a ich životný štýl a spôsob ako sa na nich spoločnosť pozerá. 

Dnes sú síce kasty oficiálne zakázané, ale ich vplyv pretrváva aj naďalej aj je veľmi citeľný na každom mieste kam sa pohnete. Mňa osobne sa na cestách nedotkol nijak výrazne keďže som bol stále v postavení bieleho muža so širokými ramenami v Indii, ale každému je jasné na prvý pohľad kam asi kto patrí, už pri bežných stretoch na uliciach alebo iných miestach. 

Ak by som to na záver zhrnul, určite by som odporúčal práve nám Európanom pred vstupom do Indie pochopiť z časti práve to, kto tam žije a akými pravidlami sa riadi. Veľmi rýchlo sa tak dokážete zorientovať a neprekvapia vás potom pre nich všedné, no pre nás absolútne nevšedné veci ktoré na Vás čakajú pri návšteve Indie.

Pevnosť Agra a Tádž Mahal sú jednoznačne dominantami mesta Agra, no menej známe, no rovnako fascinujúce miesto, ktoré by ste nemali prehliadnuť, je hrobka Itmad-ud-Daula. Táto krásna stavba, známa aj ako “Detský Tádž” alebo “Šperkovnica”, je významným medzníkom v histórii Mughalovskej architektúry a často sa považuje za predchodcu veľkolepého Tádž Mahalu.

História a význam Itmad-ud-Daula

Hrobka Itmad-ud-Daula bola postavená v rokoch 1622-1628 na príkaz Nur Jahan, manželky cisára Jehangira, na počesť jej otca Mirza Ghiyas Beg, ktorý bol významným dvoranom a ministrom na dvore Mughalov. Ghiyas Beg bol významnou osobnosťou v Mughalskej ríši a jeho titul Itmad-ud-Daula znamená “Pilier štátu”. Po jeho smrti dala jeho dcéra postaviť túto nádhernú hrobku, ktorá odráža moc a vplyv jej rodiny.

Architektonické zvláštnosti a inovácia

Itmad-ud-Daula je považovaný za prvú mramorovú hrobku v Indii a je skutočným prelomom v Mughalovskej architektúre. Na rozdiel od predchádzajúcich Mughalovských stavieb, ktoré boli prevažne z červeného pieskovca, Itmad-ud-Daula je postavený z bieleho mramoru a vykladaný drahými kameňmi. Táto stavba inšpirovala výstavbu Tádž Mahalu a predstavuje prvé použitie detailných vykladacích techník v indickej architektúre, ktoré sa neskôr stali charakteristickými pre Mughalovské mauzóleá.

• Rozmery a detaily: Hrobka sa nachádza na vyvýšenom podstavci uprostred záhrady a je bohato zdobená zložitými mozaikami z polodrahokamov, ako sú jaspis, achát a tyrkys. Tieto drahokamy tvoria prekrásne kvetinové vzory, geometrické tvary a arabesky na stenách mramorovej hrobky.
• Hra svetla a tieňa: Hrobka obsahuje vyrezávané mramorové okná, cez ktoré preniká jemné svetlo, vytvárajúc hru svetla a tieňa v interiéri. Tento inovatívny prvok bol neskôr použitý aj v Tádž Mahale, čo dodáva interiéru meditatívnu a mystickú atmosféru.
• Záhrady: Itmad-ud-Daula je obklopený nádhernými Mughalovskými záhradami, ktoré sú charakteristické pre obdobie. Symetrické kanály a fontány sú súčasťou štýlu, známeho ako Charbagh (štyri záhrady), ktorý rozdeľuje záhradu na štyri časti, symbolizujúc rajské záhrady spomínané v islamskej tradícii.

Zaujímavé fakty a menej známe detaily

1. Detský Tádž: Itmad-ud-Daula je často prezývaný ako “Detský Tádž” práve pre svoju veľkosť a pre detaily, ktoré inšpirovali neskoršiu výstavbu Tádž Mahalu. Aj keď je menší, jeho architektonická dokonalosť ho robí jedným z najdôležitejších Mughalovských pamätníkov.
2. Feministická stavba: Hrobku dala postaviť Nur Jahan, ktorá bola jednou z najvplyvnejších žien Mughalskej ríše. Bola nielen cisárovou manželkou, ale aj politickou poradkyňou a skutočnou mocou v pozadí. Itmad-ud-Daula je tak jednou z mála stavieb v Indii tejto éry, ktorú dala postaviť žena.
3. Predchodca Tádž Mahalu: Hrobka Itmad-ud-Daula bola prvým Mughalovským mauzóleom, ktoré použilo biely mramor a vykladané polodrahokamy, čo sa stalo inšpiráciou pre výstavbu Tádž Mahalu o niekoľko desaťročí neskôr. Hoci je Itmad-ud-Daula menší, má bohaté detaily, ktoré sú technickým predchodcom slávneho Tádž Mahalu.

Tipy pre návštevníkov:

Tip 1: Otváracie hodiny
Hrobka Itmad-ud-Daula je otvorená denne od východu slnka do západu slnka, pričom ranná návšteva je najlepšia na vychutnanie si jemného svetla, ktoré cez mramorové okná preniká do interiéru hrobky.

Tip 2: Vstupné
Vstupné pre domácich turistov je približne 20 INR (0,25 EUR), zatiaľ čo zahraniční návštevníci platia 210 INR (2,40 EUR). To robí z Itmad-ud-Daula cenovo dostupnú alternatívu k Tádž Mahalu a umožňuje vám vidieť architektonický klenot Mughalovskej éry bez veľkých davov turistov.

Tip 3: Ako sa tam dostať?
Hrobka Itmad-ud-Daula sa nachádza na východnom brehu rieky Jamuna, asi 4 km od Tádž Mahalu. Môžete si prenajať rikšu alebo taxík, prípadne sa prejsť, ak máte radi pešie prehliadky a radi preskúmate menej turistické časti Agra.

Tip 4: Sprievodcovia
Aj keď Itmad-ud-Daula nie je tak známy ako Tádž Mahal, odporúča sa najať si miestneho sprievodcu, ktorý vám poskytne detailný výklad o histórii a architektúre. Cena sprievodcu sa pohybuje okolo 300 INR (približne 3,50 EUR), a to je určite hodnota za peniaze, pretože spoznáte skryté detaily a historické súvislosti tejto nádhernej stavby.

Tip 5: Miestna atmosféra
Keďže hrobka Itmad-ud-Daula nie je tak preplnená turistami ako iné miesta v Agre, ponúka pokojnejší zážitok. Je to ideálne miesto pre tých, ktorí hľadajú ticho a pokoj na objavovanie histórie.

Tip 6: Fotografovanie
Itmad-ud-Daula ponúka mnoho nádherných miest na fotografovanie, najmä pri východe slnka, keď svetlo jemne osvetľuje mramorovú fasádu a odráža sa od polodrahokamov. Toto miesto je rajom pre fotografov, ktorí chcú zachytiť menej známe, ale rovnako fascinujúce pamiatky.

Záver

Hrobka Itmad-ud-Daula je jednou z najcennejších perál Mughalovskej architektúry a skutočným klenotom Agra. Aj keď možno neťahá taký dav ako Tádž Mahal, je to miesto, kde sa môžete v pokoji venovať obdivovaniu technickej a umeleckej dokonalosti. Navštíviť toto miesto je ako cestovať v čase a objavovať prvé kroky k veľkolepému Tádž Mahalu.

Pevnosť Agra, známa aj ako Lál Kilá, patrí medzi najväčšie skvosty Mughalskej architektúry a jej návšteva je pre cestovateľov v Indii neodmysliteľná. Keď som stál pred hlavným vstupom tešil som sa veľmi na to čo ma čaká dnu pretože majestátnosť pevnosti bola citeľná hneď od počiatku. Pevnosť bola postavená z červeného pieskovca a odráža vojenskú silu, ale aj umeleckú zručnosť tej doby. Nájdete ju na brehu posvätnej rieky Jamuna, a v jej múroch sa ukrýva viac než 400 rokov histórie. Pre cestovateľa, ktorý túži objaviť majestátne príbehy moci, lásky a zrady, je Agra miestom, kde história ožíva v plnej sile.

Pevnosť, ktorú nechal postaviť cisár Akbar v druhej polovici 16. storočia, slúžila ako hlavná rezidencia Mughalských cisárov. Akbar ju využil nielen ako strategickú vojenskú pevnosť, ale aj ako symbol svojej moci a bohatstva. Celý komplex je obklopený mohutnými múrmi, ktoré sa vinú okolo 2,5 kilometra rieky Jamuna. Tieto hradby chránili cisársky dvor pred nepriateľmi a zároveň poskytovali veľkolepý výhľad na rieku a okolité záhrady. Moju fascinovanosť ešte umocnilo  rozprávanie sprievodcu keď dal dokonale vyniknúť mojej predstavivosti na hlavnom nádvorí kde mi z úsmevom na tvári dal počítať otvory na hradbách s konštatovaním, že v každom stál na stráži vojak. Pri prvej 100 som sa zastavil s tým, že to nemá význam, aby mi prezradil číslo strážcov hradieb. Jeho odpoveď ma úplne prekvapila a zároveň vo mne vyvolala až nepochopiteľnú ilúziu pri počte viac ako 10 000 stojacích vojakov, ktorí  sa v priebehu dňa menili s celkového počtu 15 000 vojakov stálej strážnej posádky.

Fascinujúce Detaily Architektúry

Pevnosť Agra nie je len obranou stavbou, ale skôr majestátnym komplexom prekrásnych palácov, záhrad, mešít a ďalších významných budov. Cisár Akbar s citom pre symetriu a detail nechal navrhnúť mnoho budov, z ktorých mnohé boli počas vlády jeho nasledovníkov rozšírené a zmodernizované.

Medzi najkrajšie stavby v pevnosti patria mramorové mešity Moti Masjid (Mešita Perál) a Nagina Masjid (Drahokamová Mešita). Tieto mešity sú dokonalým príkladom jemnej kamenárskej práce, ktorá je pre Mughalov tak typická. Duté steny, ktoré cirkulovali vodu na ochladenie miestností, sú jedným z mnohých inovatívnych prvkov pevnosti, ktoré zabezpečovali pohodlie aj v tropických podmienkach. Okrem mešít sú v pevnosti aj cisárske paláce, ktoré boli často dekorované nádhernými vykladanými kameňmi, pričom vytvárali fascinujúcu hru svetla a tieňa.

Pevnosť Agra je tiež miestom, kde bol na sklonku svojho života uväznený cisár Shah Jahan, známy tým, že dal postaviť Tádž Mahal na pamiatku svojej zosnulej manželky Mumtáz Mahal. Z pevnosti sa údajne mohol pozerať na Tádž Mahal, symbol jeho lásky, až do svojej smrti.

Zaujímavé Fakty na ktoré sa zamerať:

1. Ako prvý fakt ktorý ma úplne prekvalip bola Symetria a krása: Pevnosť Agra je postavená s absolútnou symetriou, ktorá odráža islamské estetické princípy. Dokonca aj záhrady a fontány v pevnosti sú umiestnené s ohľadom na pravidelnú symetriu a geometrické vzory.
2. Tí, ktorí majú radi historické fakty tak dôležitý fakt je, že Pevnosť bola sídlom najvýznamnejších cisárov Mughalskej ríše, vrátane Shah Jahana a jeho syna Aurangzeba, ktorí bojovali o trón. Toto miesto bolo svedkom vzostupov a pádov ríše, ktoré formovali indickú históriu.
3. Vojenská pevnosť: V Európe som prešiel množstvo hradov a trocha mi pripomínala strategickými prvkami niektoré  naše stredoeurópske sídla. Mohutné opevnenia pevnosti chránili cisársky dvor pred inváziami a vzburami. Rieka Jamuna zabezpečovala pevnosti dodávky vody a bola súčasťou jej strategického umiestnenia a tvorila vodnú barieru.

Čo vidieť a zažiť?

Návštevníci pevnosti Agra môžu preskúmať viaceré paláce a pamiatky, ktoré sú súčasťou tohto veľkolepého komplexu:

• Diwan-i-Am (Sála verejných audiencií): Miesto, kde cisár prijímal verejnosť a súdil. Je to obrovská otvorená sála s vyvýšeným trónom.
• Diwan-i-Khas (Sála súkromných audiencií): V tejto sále cisár prijímal najvýznamnejších hostí a riešil záležitosti ríše.
• Sheesh Mahal (Palác zrkadiel): Je známy svojou úchvatnou dekoráciou z malých zrkadiel, ktoré odrážajú svetlo v nádherných vzoroch.
• Jehangir’s Palace: Palác cisára Jehangira, syna Akbara, ktorý je výborným príkladom mughalovskej architektúry.

Tipy pre návštevníkov:

Tip 1: Otváracie hodiny
Pevnosť Agra je otvorená denne, od východu slnka do západu slnka. Odporúčam navštíviť ju buď skoro ráno alebo neskoro popoludní, aby ste sa vyhli najväčšiemu davu turistov a mali čas aj pre seba.

Tip 2: Vstupné a ceny lístkov
Cena lístka pre domácich návštevníkov je 40 INR (približne 0,50 EUR). Pre zahraničných turistov je cena lístka 550 INR (približne 6,30 EUR). Je potrebné pamätať na to, že niektoré časti pevnosti sú stále pod kontrolou indickej armády a nie sú prístupné verejnosti. V areáli je množstvo vojakov, ktorí vám veľmi radi poukazujú priestor aby ste sa nestratili a čo to vám povedia za drobné všimné. Mňa to stálo 100 INR (približne 1,20 EUR).

Tip 3: Ako sa tam dostať?
Pevnosť sa nachádza len 2,5 km od Tádž Mahalu, takže mnoho turistov ju plánuje navštíviť v rovnaký deň. Hoci sa môže zdať, že vzdialenosť je ľahko zvládnuteľná pešo, je vhodnejšie si vziať rikšu alebo taxík, najmä počas horúceho počasia.

Tip 4: Sprievodcovia
Pri pevnosti Agra si môžete najať sprievodcu, ktorý vám poskytne podrobný výklad histórie a zaujímavostí. Cena za sprievodcu sa pohybuje okolo 700 INR (približne 8 EUR), ale vždy je dobré zjednávať, pretože cena môže byť vyššia, ak nepoznáte miestne podmienky. Začínajú niekde 1400 INR (približne 16 EUR).

Tip 5: Cesta zo stanice
Ak prichádzate rýchlo vlakom, pevnosť Agra je vzdialená len 5,5 km od železničnej stanice Agra Cantt. Môžete si vziať taxík alebo rikšu priamo zo stanice.

Tip 6: Kde nakúpiť suveníry?
Po prehliadke pevnosti Agra sa môžete zastaviť v blízkosti južnej brány, kde sa nachádzajú trhy s miestnymi remeslami a suvenírmi. Ak ste zberateľom drobností pre potesenie seba a svojích blízkych odporúčam navštíviť miestne obchody s kamenárskymi výrobkami, kde sa predávajú kópie zdobených kameňov, ktoré sa nachádzajú v pevnosti a Tádž Mahale. 

Tip 7: Pozor na miestnych rikša draiverov!

Budú Vás bez vášho zvolenia voziť po rôznych obchodoch ako zástavka na ceste len aby si zarobili niekoľko INR na viac. Treba sa voči tomu buď okamžite ohradiť alebo ak chcete nakupovať pozrieť si sortiment ponuky. Obyčajne býva prispôsobený európskym cenám čiže podstatne drahší. 

Záverom Pevnosť Agra nie je len majestátnym svedectvom moci Mughalskej ríše, ale aj architektonickým klenotom, ktorý stojí za to preskúmať. S každým krokom v jej múroch ožívajú príbehy z histórie – od vojenských triumfov až po osobné tragédie. Prehliadka tejto pevnosti vám umožní vidieť viac než len zázraky z pieskovca a mramoru. Ucítite dych histórie a pochopíte význam tejto stavby, ktorá hovorí o vývoji jednej z najmocnejších ríš sveta. Ak hľadáte miesto, ktoré spája krásu a históriu, pevnosť Agra vás nesklame. Na návštevu si vyhraďte niekoľko hodín. V roku 1983 bola pevnosť zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, čo dokazuje jej globálny historický význam.

Ako prvý z mojich blogov som sa rozhodol napísať moju skúsenosť a emóciu, ktorú som zažil  s Tádž Mahalom. Tak ako množstvo ľudí s celého sveta lákala India aj mňa. Ale to čo bolo najviac mediálne propagované bol práve honosný Tádž Mahál. Div sveta, fascinujúci pohľad, majestátnosť ale aj iné superlatívy pritiahli aj mňa na toto miesto. Názov tohto fascinujúceho mauzólea v preklade znamená „koruna palácov“. Cisár Šáhdžahán chcel takýmto spôsobom pripraviť čo najhonosnejšie miesto odpočinku pre svoju milovanú manželku. Keď o ňu prišiel, neutíchajúci smútok pretavil do veľkolepej vízie, ktorá mala vzdať poctu jeho žene. Miesto ktoré vybral malo spĺňať množstvo parametrov no najme malo byť dôstojné miesto posledného odpočinku. Málo kto však pozná ich príbeh lásky a smutný koniec. 

Pramene uvádzajú, že v roku 1631 n. l. bol Šáhdžahán, cisár v období najväčšieho rozkvetu Mughalskej ríše, veľmi zarmútený, keď jeho tretia manželka Mumtáz Mahal zomrela počas pôrodu ich dieťaťa, Gauhar Ara Begum. V kronikách sa tiež ilustrujú príbehy o láske a zármutku, ktorý sa tradične považuje za inšpiráciu pre Tádž Mahal.

Čo je však ešte viac zaujímavé a málo kto až kým sa na miesto nedostane vie, že Cisárove pôvodné plány boli ešte hodnostnejšie. Oproti súčasnému palácu mala stáť ďalšiu budova. Mala zrkadliť a byť vernou kópiu Tádž Mahalu. Rozdiel by bol v tom, že druhá stavba by bola postavená z čierneho mramoru. Z mystického hľadiska by vytvorili spoločne dva svety. Je to preto že tieto miesta malo deliť len koryto rieky. Nakoniec k realizácii nedošlo pre dlhé boje ktoré cisár viedol proti svojmu synovi a ktoré pokladnicu krajiny finančne vyčerpávali.  

Dnes je Tádž Mahal pokladaný za novodobý div sveta. Každý rok ho navštívi približne 7 miliónov turistov.  S toho zhruba 10% z nich sú cudzinci. Čo zároveň každoročne prinesie do štátnej pokladnice obrovské zisky.  Len pre porovnanie zo štatistických údajov podobný počet turistov ročne navštívi Eiffelovu vežu v Paríži.

Veľmi milé prekvapenie pre mňa bola kvalita a spracovanie mramoru, vykladanie a doslova šperkárska robota v podobe kamenárskych majstrov. Čo ma však prekvapilo bol príbeh o štyroch minaretoch. Kým som na miesto neprišiel nikde som sa tento fakt nedočítal. O to viac ma fascinoval. Štyri minarety ako súčasť Taj Mahalu sú nielen precízne vykladané ale majú aj svoje dve futuristické nadčasové inovácie. Postavené sú tak, aby sa mierne nakláňali smerom von. Jeden z dôvodov je praktický, tým že majú chrániť mauzóleum v prípade zemetrasenia tak aby sa zrútili smerom von a nie na Taj Mahal. Druhý dôvod je pre optickú ilúziu. Z diaľky vytvárajú efektívne pocit oveľa väčšej stavby a vždy z akejkoľvek priamej strany sa na Taj Mahal pozeráte vidíte vždy štyri minarety a tým mauzóleum vyzerá veľkolepejšie. Nielen táto vychytáva fascinuje. Je tu ešte druhá optická ilúzia. Podporné stĺpy na mauzóleu sa vykladané z kameňa tak, že čím bližšie si tým viac stien stĺpa vidíš. Čím však ideš ďalej tým sa počet stien zmenšuje až vznikne šesťuholník. 

Zaskočený som však zostal s toho, že v Tádž Mahali je pochovaná nielen Šáhdžahánova manželka, ale aj samotný cisár. Ich hrobky sa nachádzajú v strede objektu  a sú oproti zvyšku budovy skromné a takmer vôbec nie sú zdobené. Týmto prejavom rešpektujú prísne stanovené moslimské pravidlá. Miestnosť je však bohato vyzdobená a jej majestátnosť je na pohľad úchvatná.

Na záver však môžem skonštatovať že Tádž Mahal vrelo odporúčam vidieť všetkým. Pocity, ktoré som zažíval na tomto mieste prekročili moje očakávania a nechcelo sa mi ísť s tade preč. Nádych príbehu lásky dvoch milovaných ľudí v podobe zhmotnenia tejto stavby s jej okolím určite vždy rád absolvujem znova.

Tipy pre vás: 

Tip 1, Taj Mahal sa oficiálne otvára 30 minút pred východom slnka a zatvára sa 30 minút pred západom slnka počas šiestich dní v týždni okrem piatku. Je to trocha netradičné ale paradoxom je že v radoch na lístky čakajú ľudia už pred tým.

Tip 2, Lístky a ceny Taj Mahal – ako jeden z množstva indických stavieb má nastavený model podmienok vstupu pro domácky. Komplet lístok pre Inda stojí 300 Inr. = 3,50 Eur no pre Cudzinca stojí 1200 Inr. = 13,50 Eur. Pozor !!! Sú dva druhy lístkov do areálu + do mauzólea Vždy sa vás však opýtajú či chcete navštíviť len priestor alebo ísť aj dnu.

Tip 3, Sprievodcovia – V Indii sa nachádzajú dva druhy sprievodcov a aj pri Taj Mahal to nebolo inak. Certifikovaný s kartičkou na krku a tí čo sa tak tvária. Tým že sme „iný“ sa o nás trhajú a presvedčivo vysvetľujú potrebu mať sprievodcu pri sebe.  Tým že nás nevedia rozlišovať pýtajú si na môj vkus príliš veľa. Moje odporúčanie kým sa nedostanete na 700 Inr. = 7,5 Eur čo je primeraná cena na Taj Mahal sprievodcu dovtedy zjednávajte. Mne sa to podarilo. Určite však sprievodcu odporúčam v tomto objekte skutočne na detailoch a príbehu záleží.

Tip 4, Nestojte v radoch na lístky aj keď deklarujú že cudzinci sú preferovaný no kým sa pretlačíte davom. Dajte kúpiť lístok sprievodcovi on to vybaví za pár minút.

Tip 5, Po prechode hlavnou bránou sa budete musieť cca v strede areálu vyzuť s topánok a podľa moslimskej tradície vstupovať bosí. Je to však dobre zorganizované a preto sa netreba báť.

Tip 6, Pri východe južnou bránou je jedna stará ulička z obchodmi. Hneď po prechode na ľavej strane je obchod kamenárov, ktorí pochádzajú s priamej línie kamenárov ktorí stavali a zdobili Taj Mahal. Isto je veľmi zaujímavé vypočuť si tento príbeh a pozrieť si ich prácu.